Laboratórna úloha 03: Izotermická krivka špičky
3.1. Vytvorenie nového problému
3.2. Pridanie operácie tvarovania – hrot
3.3. Izotermický blok Spike
3.4. Ukončenie sprievodcu MO
V tomto cvičení nastavíme 2 operácie v interaktívnom režime.
Operácia 1: Spike – jednoduchá deformačná operácia.
Operácia 2: Blok – Výmena hornej matrice.
Vytvorenie nového problému
Na počítači so systémom Windows prejdite na tlačidlo
, vyberte položku DEFORM-v1x.xxx (kde .xxx označuje číslo verzie, napr. v14.0.2) a z ponuky vyberte položku DEFORM GUI Main vxx.xx. Zobrazí sa hlavné okno DEFORM GUI Main, ako je znázornené nižšie (obr. L3.1.).

Hlavné okno grafického rozhrania programu DEFORM
Vytvorte nový problém buď výberom položky Súbor
Nový problém, alebo kliknutím na ikonu Nový problém
. Zobrazí sa okno Nastavenie problému, ako je znázornené na obr. L3.2. Vyberte prepínač „Integrovaný výrobný proces“ a ako systém jednotiek vyberte „Angličtina“ pomocou prepínača. Názov úlohy zadajte ako „Spike_Isothermal“ a uistite sa, že je zaškrtnuté políčko „Zobraziť dialógové okno s možnosťami“ (ak toto políčko nezaškrtnete, nezobrazí sa dialógové okno Nový projekt). Potom kliknite na tlačidlo
, aby ste otvorili nový problém s použitím integrovaného výrobného procesu Deform.

Okno na výber typu problému
Otvorí sa sprievodca viacerými operáciami s dialógovým oknom „Nový projekt“ (pozri obr. L3.3.), v tomto bode bude používateľ vyzvaný, aby zadal názov projektu (systém vytvorí samostatnú zložku s týmto názvom projektu) a názov tejto relácie. V tejto relácii použijeme ako názov projektu „Spike_Isothermal“.

Sprievodca MO – Nový projekt
Používateľ môže tiež zmeniť systém jednotiek (v ponuke Súbor sa ako predvolený vyberie systém jednotiek, ktorý bol zvolený v ponuke Súbor) a pridať operáciu výberom z roletového zoznamu „Prvá operácia“ a zaškrtnutím príslušného políčka (pozri obr. L3.4.). Pomocou možnosti „Kopírovať existujúci projekt“ môžeme importovať predtým uložené projekty ako nové projekty. Kliknutím na
pokračujte v otváraní operácie.

Priradenie názvu problému
Pridanie formovacej operácie – hrot
Otvorí sa sprievodca viacerými operáciami s novým projektom s názvom Spike_Isothermal, v ktorom nastavíte zadanie úlohy. Zoznamu operácií v Průzkumníku pridajte operáciu 2D Forming. Operáciu je možné pridať kliknutím na tlačidlo
vedľa operácie 2D Forming (pozri obr. L3.5.) alebo ju môžete pridať aj pretiahnutím do oblasti Editor operácií.

Do editora operácií bola pridaná operácia 2D tvárnenia
Typ geometrie
V tomto cvičení budeme používať osovo symetrické geometrie, preto na stránke s typmi geometrií vyberte voľbu 2D osovo symetrická, ako je znázornené na obr. L3.6., a potom kliknite na
.

Výber typu osovo symetrickej geometrie
Ovládacie prvky simulácie
V tomto laboratórnom cvičení ukážeme, ako nastaviť jednoduchú izotermickú úlohu. V okne „Simulation controls“ (Ovládacie prvky simulácie) teda zrušte zaškrtnutie políčka „Heat transfer mode“ (Režim prenosu tepla) (pozri obr. L3.7.). Potom kliknite na
.

Okno riadenia simulácie
Priradenie materiálu k obrobku
V okne so zoznamom materiálov načítajte materiál „AISI-1035, COLD“ z knižnice materiálov DEFORM v kategórii Oceľ pomocou možnosti
(Načítať údaje o materiáli z knižnice). To je možné vykonať tak, ako je znázornené nižšie, kliknutím na tlačidlo
, ako je znázornené na obr. L3.8.

Okno knižnice materiálov
Materiál je možné priradiť aj zo zoznamu materiálov v prehliadači kliknutím na tlačidlo
vedľa položky AISI-1035,COLD[70–400 °F (20–200 °C)], alebo ho môže pridať pomocou funkcie drag and drop do oblasti zoznamu materiálov (pozri obr. L3.9.). Klikajte na tlačidlo
, kým sa nezobrazí stránka objektu.

Zoznam materiálov pre Explorer

Stránka so zoznamom materiálov

Stránka s vlastnosťami materiálov
Pridávanie objektov
Na túto operáciu potrebujeme tri objekty. Ak tam ešte nie sú, pridajte ich kliknutím na tlačidlo
. Tieto tri objekty budú pomenované ako „Obrobok“, „Horná matrica“ a „Spodná matrica“ (pozri obr. L3.12.), potom kliknite na
.

Okno na pridávanie objektov
Obrobok
V okne „Workpiece“ (Obrobok) zmeňte názov objektu na Billet a ako typ objektu vyberte Plastic, ako je znázornené na obr. L3.13. Kliknite na
.

Objekt „Billet“ – Okno
Načítavanie geometrie polotovaru
V okne Geometria načítajte geometrický súbor Spike_Billet.IGS z knižnice pomocou možnosti
(Načítať geometriu z knižnice) alebo ho môžete importovať aj pomocou možnosti
(Načítať geometriu zo súboru), ako je znázornené na obr. L3.14. Geometria sochoru sa nachádza v inštalačnom priečinku DEFORM v adresári \2D\LABS.

Okno „Geometria polotovaru“
Možnosť
slúži na kontrolu orientácie geometrie pri jej importe zo súboru. V predvolenom nastavení je zaškrtnuté políčko „Zobraziť geometriu vnútri značky“; ak nie je, zaškrtnite ho.
Body definujúce importovanú geometriu je možné zobraziť alebo upraviť kliknutím na tlačidlo
. Pri načítaní súborov .IGS sa údaje importujú do programu DEFORM vo formáte Line-Arc, ktorý definuje geometriu pomocou čiar a oblúkov. Ak si chcete prezrieť formát XYR tejto geometrie, kliknite na tlačidlo XYR, ako je znázornené na obr. L3.15.

Geometrické údaje
Pri každom importe geometrie je potrebné skontrolovať jej orientáciu a správnosť. Kliknite na tlačidlo
a následne na tlačidlo
, aby ste geometriu skontrolovali a opravili. Týmto spôsobom nielenže odstránite prípadné problémy s geometriou, ale v prípade potreby aj opravíte jej orientáciu. Pozrite si obr. L3.16, kde sa pomocou tlačidla
opravila orientácia – geometria zmenila smer otáčania z hodinových ručičiek na protismer.

Skontrolujte a opravte geometriu
Vytvorenie siete pre sochársky blok
Radi by sme na polotovar vytvorili počiatočnú sieť s väčším počtom prvkov v pravom hornom rohu, kde spočiatku dôjde k najväčšej deformácii. To môžete urobiť buď pomocou okien pre sieť, alebo pomocou užívateľsky definovaných hodnôt siete. V rámci tohto cvičenia použijeme užívateľsky definované hodnoty na vytvorenie počiatočnej siete na polotovare.
Ak ste v režime s návodom, prejdite do režimu pre pokročilých kliknutím na ikonu
(Prejsť do režimu pre pokročilých), ktorá sa nachádza na paneli nástrojov v hornej časti okna. Režim pre pokročilých ponúka viac možností pre podrobné nastavenia. Na stránke „Mesh“ vyberte
. Chceme, aby pravý horný roh polotovaru mal sieť, ktorá je štyrikrát jemnejšia ako sieť v ostatných troch rohoch. Aby sme toho dosiahli, priradíme veľkosť siete 1 pravému hornému rohu a veľkosť siete 4 ostatným rohom.

Výber bodov pre užívateľsky definovanú sieť
Nastavte veľkosť prvku na 1 a kliknite na pravý horný roh polotovaru, potom nastavte veľkosť prvku na 4 a kliknite na ostatné tri rohy (pozri obr. L3.17.). Nastavte počet prvkov na 400 a kliknite na tlačidlo
. Pre sochoru sa vygeneruje približne 412 sieťových prvkov, ako je znázornené na obr. L3.18. Kliknite na
.

Okno z mriežky z hliníkového bloku
Keďže na definovanie počiatočnej siete používame užívateľsky definovanú sieť, váhové faktory sa nezohľadňujú. Užívateľsky definované hodnoty sa však dajú použiť iba na definovanie počiatočnej siete. Ak je počas simulácie potrebné prepočítať sieť, na definovanie novej siete sa použijú váhové faktory.
Chceme nastaviť ešte jeden parameter súvisiaci s vytvorením siete. Existuje niekoľko kritérií, ktoré počas simulácie spustia prepočítanie siete polotovaru. Jedným z nich je tzv. hĺbka kolízie, čo je vzdialenosť, do ktorej môže nástroj preniknúť do obrobku.
Vhodná hodnota pre hĺbku interferencie je približne jedna tretina najmenšej veľkosti prvku deformovaného objektu. Zväčšite pravý horný roh polotovaru pomocou ikony
a potom pomocou
zmerajte dĺžku hrany malého prvku. Hodnota pre hĺbku interferencie bude približne 0,013 (0,038 / 3) a túto hodnotu je potrebné nastaviť na karte Kritériá pregenerovania siete (pozri obr. L3.19.).

Okno s kritériami pre výpočet novej siete
Nastaviť materiál obrobku
Na priradenie materiálu k obrobku vyberte v okne materiálov materiál AISI-1035, COLD[70–400 °F (20–200 °C)]. Postupujte podľa obrázku L3.20 nižšie. Kliknite na
.

Okno na výber materiálu
Obrobok BCC
Na stránke BCC zaškrtnite predvolenú deformáciu BCC pre ľavú stranu obrobku v smere osi X; predvolené hodnoty BCC sa priradia automaticky na základe výberu typu úlohy ako osovo symetrickej (pozri obr. L3.21). Potom klikajte na
, kým sa nezobrazí stránka „Top die“.

Okno BCC z hliníkového bloku
Horná matrica
Na stránke „Top die“ (pozri obr. L3.22.) vyberte typ objektu Rigid a zaškrtnite políčko „Primary die“, keďže hornej matrici bude priradená definícia pohybu, a kliknite na
.

Na začiatok stránky
Načítavanie geometrie hornej matrice
V okne Geometria načítajte geometrický súbor Spike_TopDie.IGS z knižnice pomocou možnosti
(Načítať geometriu z knižnice) alebo ho môžete importovať aj pomocou možnosti
(Načítať geometriu zo súboru), ako je znázornené na obr. L3.23. Geometria sa nachádza v inštalačnom priečinku DEFORM v adresári \2D\Labs. Skontrolujte geometriu pomocou možnosti
, aby ste sa uistili, že je v poriadku. Potom klikajte na
, kým sa nezobrazí stránka „Top die movement“ (Pohyb hornej matrice).

Hlavná stránka „Geometria lisovacích foriem“
Priradiť pohyb k hornej kocku
Pre toto laboratórne cvičenie nastavte rýchlosť 2 palce za sekundu v smere -Y (pozri obr. L3.24.). Potom klikajte na
, kým sa nezobrazí stránka „Bottom Die“.

Na začiatok stránky „Pohyb foriem“
Spodná matrica
Na stránke „Bottom die“ vyberte ako typ objektu Rigid a kliknite na
(pozri obr. L3.25.).

Stránka spodnej matrice
Načítanie geometrie spodnej matrice
V okne Geometria načítajte súbor geometrie Spike_BottomDie.IGS z knižnice pomocou možnosti
(Načítať geometriu z knižnice) alebo ho môžete importovať pomocou možnosti
(Načítať geometriu zo súboru). Geometria sa nachádza v inštalačnom priečinku DEFORM v adresári \2D\Labs. Skontrolujte geometriu pomocou možnosti
, aby ste sa uistili, že je v poriadku. Potom klikajte na
, kým sa nezobrazí stránka „Positioning“ (Polohovanie).
Polohovanie
Objekt je možné umiestniť na stránke „Umiestnenie“, kde sú k dispozícii dve možnosti na umiestňovanie objektov: „Automatické umiestnenie“ a „Umiestniť objekty“.
Automatické polohovanie
: Pri automatickom polohovaní sa objekty automaticky umiestnia vzhľadom na smer polohovania a smer pohybu primárnej formy. Túto možnosť je možné použiť len v prípade, ak operácia zahŕňa iba 3 objekty: obrobok, hornú formu a spodnú formu.
Poloha objektov
: K dispozícii sú nasledujúce metódy určovania polohy:
| Objekty je možné pomocou myši presúvať určitým smerom. | |
|---|---|
| Objekty je možné presunúť o definovanú vzdialenosť buď zadaním vektora vzdialenosti, alebo zadaním počiatočného a koncového bodu presunu. | |
| Pri polohovaní na základe interferencie sa polohovaný objekt posunie tak, aby sa veľmi mierne prekrýval s referenčným objektom. | |
| Objekty je možné otáčať o definovaný uhol okolo definovaného stredového bodu. | |
| Objekty je možné otočiť okolo osi X, Y alebo akejkoľvek inej definovanej osi. |
Polohovanie posunu:
**Posuňme spodnú matricu pomocou polohovania s posunom. Vyberte a zmeňte objekt polohovania na spodnú matricu. Zložky vzdialenosti je možné zadať buď pomocou klávesnice, alebo výberom vzdialenosti myšou. Chceme umiestniť matricu tak, aby sa posunula nahor a doprava od polotovaru. Pri vybranom vektore vzdialenosti kliknite myšou na počiatočný a koncový bod zobrazené nižšie. Príslušná vzdialenosť sa zadá do polí vektora vzdialenosti. Kliknutím na
posuňte spodnú matricu (pozri obr. L3.26.).

Polohovanie s posunom
Ak chcete spodnú matricu vrátiť do pôvodnej polohy, zmeňte hodnoty vektora „Distance“ z kladných na záporné a potom opäť kliknite na
.
Určovanie polohy na základe interferencie:
**Vyberte a zmeňte objekt polohovania na hornú matricu. Chceme umiestniť hornú matricu tak, aby sa len minimálne prekrývala s hornou časťou polotovaru. Keďže sa horná matrica musí pohybovať smerom nadol, aby sa dotkla hornej časti polotovaru, zmeňte smer priblíženia na -Y. Predvolené nastavenie kolízie funguje vo väčšine prípadov dobre, preto kliknite na
. V okne Zobrazenie si všimnete, že horná matrica sa mierne posunie nadol, takže sa teraz dotýka polotovaru (pozri obr. L3.27.).

Určovanie polohy na základe interferencie
Polohovanie otáčaním:
Vyberte a zmeňte objekt polohovania na polotovar. Chceme otočiť polotovar o 45 stupňov v smere hodinových ručičiek okolo jeho pravého dolného rohu. Vyberte voľbu „User Defined“, kliknite myšou na pravý dolný roh polotovaru. Pole „Center“ v okne „Object positioning“ sa aktualizuje na práve vybrané súradnice. Zmeňte „Uhol“ na -45 (v smere hodinových ručičiek) a kliknite na
. Polotovar sa otočí o 45 stupňov okolo zvoleného bodu. Zmeňte „Uhol“ na 45 a otočte polotovar späť do pôvodnej polohy (pozri obr. L3.28.).

Rotačné polohovanie
V tomto nastavení operácie použijeme na umiestnenie objektov možnosť „Automatické umiestnenie“. Na stránke „Umiestnenie objektov“ vyberte smer umiestnenia Z (Y) a kliknite na tlačidlo
; objekty sa umiestnia tak, ako je znázornené na obr. L3.29. Následne klikajte na tlačidlo
, až sa dostanete na stránku „Kontakt“.

Objekt som umiestnil pomocou možnosti „Automatické umiestnenie“
Získavanie kontaktov
Vyberte typ kontaktu „užívateľ“ a kliknite na tlačidlo
. Tým sa pridá vzťah medzi polotovarom, hornou matricou a spodnou matricou, ako je znázornené na obr. L3.30. Keďže matrice sú tuhé a polotovar je plastický, horná a spodná matrica sa považujú za hlavné a polotovar za podriadený. S cieľom predpovedať ohyb počas deformácie sa polotovaru priradí vlastný kontakt.

Stránka na získavanie kontaktov
Zvýraznite vzťah medzi hornou matricou a polotovarom a kliknutím na tlačidlo
upravte podmienky kontaktu. V časti obrazovky venovanej treniu (obr. L3.31.) sa nachádza roletové menu, ktoré používateľovi umožňuje vybrať vhodné podmienky trenia pre bežné procesy tvárnenia.
Keďže táto simulácia prebieha pri izbovej teplote a formy sú oceľové, použite rozbaľovacie menu a zo zoznamu vyberte možnosť „Tvarovanie za studena (oceľové formy)“. Hodnota trenia 0,12 sa vyberie automaticky.

Okno definície údajov medzi objektmi
Kliknutím na
sa vrátite do okna „Inter-Object“. Keďže podmienky trenia sú pre všetky páry objektov rovnaké, pomocou tlačidla
môžete skopírovať vlastnosti rozhrania z prvého vzťahu na všetky ostatné. Po vykonaní tejto operácie budú mať všetky vzťahy definované trenie 0,12. Pomocou ikony
určte vhodnú toleranciu kontaktu (vypočíta sa hodnota približne 0,00126”), potom kliknite na tlačidlo
na vytvorenie kontaktu. Ak objekty otočíte v grafickom okne, uvidíte, že medzi dvoma objektmi bol vytvorený kontakt. Prejdite na kartu Správa alebo sledujte stavový riadok, aby ste zistili informácie o vytvorených kontaktoch. Klikajte na
, kým sa nezobrazí okno Ovládacie prvky kroku.
Krok
Zmeňte názov operácie na „Spike“, ako je znázornené na obr. L3.32.

Karta „Step Main“ v expertnom režime
Vyberte kartu „Simulačné kroky“ (
), nastavte Počet simulačných krokov na 100 a Krok na uloženie na 5. Ak sa to nezvolilo automaticky, nastavte Hornú matricu ako Primárnu matricu. (Pozri obr. L3.33.)

Ovládacie prvky simulácie – karta „Kroky simulácie“ v expertnom režime
Na určenie vhodnej veľkosti kroku vyberte ikonu a zmerajte dĺžku hrany niekoľkých menších prvkov v polotovare. Priemerná dĺžka krátkej hrany je približne 0,035”. Použite konštantu posun matrice na krok 0,015 palca/krok, čo je 1/3 tejto dĺžky krátkej hrany, v záložke „Krok“ (
) pre veľkosť kroku ako posun matrice (pozri obr. L3.34) a ostatné nastavenia ponechajte na predvolených hodnotách.

Ovládacie prvky simulácie – karta „Krok“ v expertnom režime
Kliknite na
a uložte súbor s kľúčovými slovami pre daný problém výberom možnosti Export v ponuke Súbor.
Vytvorenie databázy
Po úplnom nastavení úlohy je posledným krokom vytvorenie databázového súboru. Modul FEM (časť programu DEFORM®, ktorá vypočítava riešenie) používa databázový súbor na ukladanie riešení úlohy metódou konečných prvkov. Pri generovaní databázy v preprocesore DEFORM MO sa všetky informácie definované v preprocesore (napríklad vlastnosti materiálov, riadenie pohybu, geometrie objektov atď.) prenesú do databázového súboru. Od verzie v12.0.2 môžeme v okne Generate DB file vidieť súhrn nastavení simulácie operácie, ako je znázornené na obr. L3.35.
Na stránke „Generate DB“ kliknite na tlačidlo
, aby program skontroloval, či v nastavení úlohy niečo nechýba. Počas kontroly červené hlásenia označujú údaje, ktoré je potrebné opraviť pred spustením simulácie (napríklad ak ste zabudli definovať údaje o materiáloch).
Kliknite na tlačidlo
, aby ste vytvorili databázu. Keď program dokončí zapisovanie databázy, t. j. po jej vytvorení, prepnite do režimu simulácie kliknutím na tlačidlo
nad stromom operácií.

Vytvoriť stránku databázy
Spustenie simulácie
Kliknite na označenie akcie
na karte „Simulácia“ (pozri obr. L3.36). Otvorí sa dialógové okno „Možnosti spustenia“, ako je znázornené na obr. L3.37. Pomocou predvolenej možnosti Pokračovať v spustení vyberte možnosť „Pokračovať od posledného kroku“, potom nastavte režim simulácie na Interaktívny a kliknite na tlačidlo
na spustenie simulácie.

Možnosti simulácie

Okno „Spustiť simuláciu“
Priebeh simulácie je možné počas jej vykonávania sledovať na karte „Simulation Message“ a v časti „Simulation Graphics“ v oblasti zobrazenia „Graphics“ v režime simulácie. Pokiaľ je na karte „Simulation Message“ zaškrtnutá táto možnosť (čo je predvolené nastavenie), súbor správ sa bude automaticky aktualizovať.
Súbor „Message“ obsahuje informácie o tom, v ktorom simulačnom kroku sa simulácia momentálne nachádza, a tiež informácie o tom, ako dobre simulácia prebieha.
Ak simulácia prebehne bez problémov, na koniec súboru správ sa pridá nasledujúca správa: „NORMAL STOP: Simulácia bola dokončená a zastavená v užívateľom zadanom časovom kroku“. (Pozri obr. L3.38.)

Karta „Simulačné správy“
Následné spracovanie výsledkov
Po dokončení simulácie prejdite na kartu
, kde si môžete prezrieť výsledky; otvorí sa postprocesor MO. (Pozri obr. L3.39.)

Okno postprocesora MO
Nástroje pre kroky a výber krokov
Na výber kroku, ktorý sa má zobraziť, slúži stránka prehliadača krokov, ako je znázornené na obr. L3.40. Kliknutím na tlačidlo
v prehliadači krokov sa po kliknutí na tlačidlo „Všetko“ v prehliadači krokov zobrazia všetky uložené kroky. Pomocou ikony
je možné otvoriť okno Zoznam krokov (pozri obr. L3.40.), ktoré umožňuje používateľovi definovať podrobnejšie nastavenia zobrazenia krokov.

Okno „Zoznam krokov“
Niektoré z najčastejšie používaných stavových premenných si môžete pozrieť na stránke nástrojov pre príspevky. (Pozri obr. L3.41.)

Stránka s nástrojmi pre príspevky
Stavová premenná
V nástrojoch na príspevky vyberte možnosť „Strain-Effective“, aby ste si prezreli mieru deformácie, ktorú obrobok utrpel. Kliknutím na ikonu
otvoríte okno „State Variable“ (Stavová premenná), vyberte stavovú premennú Strain-Effective, kliknutím na tlačidlo „Solid display“ (Plné zobrazenie) vyberte „Solid shading“ (Plné tieňovanie) a ako možnosť „Scaling“ (Mierka) vyberte
. Táto voľba použije lokálne minimálne a maximálne efektívne deformácie ako krajné hodnoty na farebnej lište. Nastavenia mierky, tieňovania a ďalších vlastností kontúrového grafu je možné zmeniť aj pomocou možností pravého tlačidla myši na farebnej lište. Prejdite jednotlivými krokmi simulácie a sledujte akumuláciu deformácie. (Pozri obr. L3.42.)

Graf znázorňujúci efekt deformácie
Pomocou ikony
je možné získať prístup ku všetkým stavovým premenným.
Používateľ môže zmeniť zobrazenie premennej z kontúry typu „Plná“ na kontúru typu „Čiara“ výberom možnosti „Typ zobrazenia“. K dispozícii je aj niekoľko ďalších možností, ako napríklad „Tienované kontúry“ a „Elementárne kontúry“.
Vektorové grafy:
**V prípade premenných, ktoré majú priradený smer, ako napríklad rýchlosť, je možné zobraziť aj vektorový graf. V ponuke „State Variable“ vyberte ako premennú, ktorú chcete znázorniť, rýchlosť „Total Vel“ a kliknite na tlačidlo **Vector Plot. Kliknite na
. Zobrazí sa vektorový graf rýchlosti uzlov pre sochoru (pozri obr. L3.43.)

Graf rýchlostného vektora
Graf zaťaženia a zdvihu
Veľkosť zaťaženia potrebného na deformáciu predmetu je dôležitý výsledok, ktorý možno získať zo simulácie.
Kliknite na ikonu
– otvorí sa okno „Load Stroke Graph“ (Graf zaťaženia pri zdvihu). V zozname objektov „Plot“ vyberte položku Top Die, v roletovom menu X-Axis vyberte položku Stroke a v roletovom menu Y-Axis vyberte položku Y Load. Kliknite na kartu „Options“ a zaškrtnite políčko „Step tracer“, potom kliknite na
. Graf zaťaženia a zdvihu sa zobrazí na pravej strane okna (pozri obr. L3.44.). Pri výbere iného kroku sa v krivke zaťaženia a zdvihu zvýrazní príslušný krok a v grafe sa zobrazí zodpovedajúce zaťaženie pre tento krok. Okrem toho je možné myšou kliknúť na bod v grafe, pričom zobrazený krok sa automaticky zmení na ten, ktorý zodpovedá danému bodu v grafe.

Graf závislosti zaťaženia od zdvihu
Po dokončení následného spracovania prejdite na tlačidlo
a pridajte operáciu „Blokovať“.
Izotermický blok Spike
V tejto operácii vymeníme iba hornú formu, aby sme skontrolovali, ako sa vyvíja ohyb, a túto operáciu nastavíme v dávkovom režime.
Pridanie operácie
Pridajte 2D tvárniacu operáciu zo zoznamu operácií v prehliadači. Potom kliknite na druhú tvárniacu operáciu, aby sa otvorila. Po kliknutí na druhú operáciu sa zobrazí vyskakovacie okno s typom nastavenia; v ňom kliknite na tlačidlo No-Batch mode, ako je znázornené na obr. L3.45. Klikajte na
, kým sa nezobrazí stránka „Objekty“.

Vyskakovacie okno s typom nastavenia na nastavenie druhej operácie
Pridávanie objektov
V okne „Objekty“ sa štandardne do zoznamu objektov pridajú tri objekty z predchádzajúcej operácie a prenesú sa údaje o objektoch. Ak tam ešte nie sú tri objekty, pridajte ich kliknutím na tlačidlo
a potom kliknite na
.
Obrobok
Na stránke „Obrobok“ vyberte ako typ objektu možnosť „Načítať z databázy“; všetky údaje, ako sú teplota, sieť a BCC objektu, sa preberú z predchádzajúcej operácie (pozri obr. L3.46.). Farba objektu sa zmení na červenú a v editore operácií vidíme, že medzi operáciami pre tieto objekty sa vytvorilo prepojenie. Kliknite na
.

Okno obrobku
Priradenie siete obrobku
Existuje podozrenie, že počas tejto operácie vznikne záhyb, takže ak zapnete funkciu „self contact“, záhyb zostane zachovaný a v postprocesore budete môcť sledovať, ako sa vyvíja.
Na stránke „Sieť obrobku“ zaškrtnite políčko „Definovať nastavenia siete“, ak chcete upraviť existujúcu sieť. Po zaškrtnutí tohto políčka sa aktivujú všetky možnosti nastavenia siete. Zmeňte Počet prvkov na 500, potom kliknite na kartu Pokročilé nastavenia a zmeňte Toleranciu vzdialenosti na 0,001. (Pozri obr. L3.47.)
Keďže predpokladáme vznik malého záhybu, chceme sa uistiť, že sieť v blízkosti záhybu túto vadu primerane zachytí. Pri prvej operácii premenovania siete sa použije väčší počet prvkov, čím sa celkový počet prvkov automaticky zvýši zo 400 na 500. Nastavenie „Tolerancia vzdialenosti“ tiež pomôže sieti lepšie určiť záhyb v geometrii.

Okienko so sieťkou na obrobok
Potom klikajte na
, kým sa nezobrazí stránka „Top Die“.
Horná matrica
V okne „Top die“ vyberte ako typ objektu „Rigid“ a zaškrtnite políčko „Primary Die“, potom kliknite na
.

Stránka „Top Die“
Vytvoriť geometriu novej hornej matrice
Na stránke „Geometria hornej matrice“ kliknite na tlačidlo
. Kliknutím na tlačidlo
odstráňte existujúcu geometriu a pridajte nasledujúce body vo formáte XYR, ako je znázornené na obr. L3.49.

Údaje o geometrii hornej matrice
Potom kliknite na tlačidlo
, aby ste zatvorili okno „Edit“, a klikajte na
, kým sa nezobrazí stránka s pohybmi.
Priradiť pohyb k hornej kocku
Nastavte rýchlosť 2 palce/sekundu v smere -Y a nastavte aktuálnu hodnotu zdvihu na (0,0). Potom klikajte na
, kým sa nezobrazí stránka „Bottom Die“.
Spodná matrica
V okne „Bottom Die“ vyberte typ objektu „Read from DB“ a potom klikajte na
, kým sa nezobrazí okno „Scheduled Positioning“.
Plánované nastavenie polohy hornej matrice
Na stránke plánovaného polohovania kliknite na tlačidlo
a vyberte prepínač
. Zmeňte polohovací objekt na hornú matricu a referenčný bod na polotovar. Zmeňte smer priblíženia na -Y a potom kliknite na
. (Pozrite obr. L3.50.) Kliknutím na
prejdite na stránku Kontakt.

Plánované časové okno na určovanie polohy
Stránka s kontaktnými údajmi
Vyberte typ kontaktu „užívateľ“ a kliknite na tlačidlo
. Tým sa pridá vzťah medzi polotovarom, hornou maticou a spodnou maticou, ako je znázornené na obr. L3.51. Keďže matrice sú tuhé a polotovar je plastický, horná a spodná matrica sa považujú za hlavné a polotovar za podriadený. S cieľom predpovedať ohyb počas deformácie sa polotovaru priradí vlastný kontakt.

Stránka na získavanie kontaktov
Zvýraznite položku Vzťah medzi hornou matricou a polotovarom a kliknutím na tlačidlo
upravte podmienky kontaktu. V časti obrazovky venovanej treniu (pozri obr. L3.52.) sa nachádza roletové menu, ktoré používateľovi umožňuje vybrať vhodné podmienky trenia pre bežné procesy tvárnenia.
Keďže táto simulácia prebieha pri izbovej teplote a formy sú oceľové, použite rozbaľovacie menu a zo zoznamu vyberte možnosť „Tvarovanie za studena (oceľové formy)“. Hodnota trenia 0,12 sa vyberie automaticky.

Okno definície údajov medzi objektmi
Kliknutím na
sa vrátite do okna „Inter-Object“. Keďže podmienky trenia sú rovnaké pre všetky páry objektov, pomocou tlačidla
môžete skopírovať vlastnosti rozhrania z prvého vzťahu do všetkých ostatných. Po vykonaní tejto operácie budú mať všetky vzťahy definované trenie 0,12. Kliknite na
, až sa dostanete na stránku „Step“.
Krok
Zmeňte názov operácie na „Block“, zrušte zaškrtnutie políčka „Režim prenosu tepla“, nastavte počet simulačných krokov na 100 a krok ukladania na 5. Ako primárnu matricu vyberte „Top Die“ a v časti „Krok prírastku“ nastavte položku „S konštantným posunom matrice“ na hodnotu 0,01”. Na karte Zastaviť – Parametre procesu nastavte hodnotu Posun primárnej matrice na (0, 0,5) palca, ako je znázornené na obr. L3.53. Tým sa simulácia zastaví po tom, čo sa horná matrica posunie o 0,5” v smere -Y. Potom kliknite na
.

Karta „Stop“ v okne „Step Controls“ v expertnom režime
Vytvoriť databázu
Uložte súbor s kľúčovými slovami pre danú úlohu výberom možnosti „Exportovať“ v ponuke „Súbor“.
Na stránke „Generate DB“ kliknite na tlačidlo
, aby program skontroloval, či sa pri nastavení úlohy na niečo nezabudlo.
Kliknite na tlačidlo
, aby ste vytvorili databázu. Akonáhle program dokončí zapisovanie databázy, prejdite na kartu a spustite simuláciu.
Spustenie simulácie
Simuláciu spustíte kliknutím na akčný popisok
, pomocou predvolenej možnosti Pokračovať v behu vyberte možnosť „Pokračovať od posledného kroku“ a následne nastavte režim simulácie na Interaktívny a kliknutím na tlačidlo
spustite simuláciu. Po dokončení simulácie môžeme pozorovať, že na koniec súboru správ bola pridaná nasledujúca správa:
” PROGRAM SA ZASTAVIL!
HODNOTA STROKE -0,5000000 PREKROČILA ŠPECIFIKOVANÝ LIMIT 0,5000000”
Následné spracovanie výsledkov
Po dokončení simulácie sa po stlačení tlačidla „Switch to
“ otvorí postprocesor MO (pozri obr. L3.54.).
Prejdite jednotlivé kroky a skontrolujte, či sa vytvorí záhyb. Aby ste to lepšie videli, možno budete musieť zväčšiť zobrazenie miesta styku medzi hornou matricou a obrobkom.

Okno postprocesora MO
Flownet
Teraz sa vráťte k prvému kroku druhej operácie a kliknite na
. V okne Flownet vyberte typ Offset flownet (pozri obr. L3.55.) a potom kliknite na
.

Okno Flownet
Ako hodnotu posunu zadajte 0,01 palca a potom kliknite na
. V náhľade sa zobrazí posunutý okraj polotovaru (pozri obr. L3.56.), potom kliknite na
.

Posunuté okno
Na stránke „Pokročilé nastavenia“ môžeme uložiť počiatočný vzor Flownetu, konečný vzor Flownetu a výsledky. Kliknutím na tlačidlo
vygenerujeme Flownet (pozri obr. L3.57). Následne spustíme animáciu kliknutím na tlačidlo „Play“ a pozorujeme hranice sochoru. Môžeme pozorovať, že na sochore bližšie k vonkajšiemu okraju hornej matrice vzniká záhyb, ako je znázornené na obr. L3.58.

Okno „Flownet Generation“

Posledný krok: Zobrazenie polotovaru
Graf zdvihu zaťaženia
V prehliadači krokov prejdite na prvý krok druhej operácie a kliknite na ikonu
; otvorí sa okno „Load Stroke Graph“ (Graf zaťaženia pri zdvihu). V zozname objektov „Plot“ vyberte položku „Top Die“ (Horná matrica), z roletového menu osi X vyberte položku „Stroke“ (Zdvih) a z roletového menu osi Y vyberte položku „Y Load“ (Zaťaženie na osi Y). Kliknite na kartu „Options“ a zaškrtnite políčko „Step tracer“, potom kliknite na
. Graf zaťaženia a zdvihu pre operáciu „Block“ sa vykreslí tak, ako je znázornené na obr. L3.59.

Graf závislosti zaťaženia od zdvihu
Ak chcete vykresliť graf zaťaženia a zdvihu pre obe operácie, vyberte v roletovom zozname „Operácia“ možnosť „Všetko“ a kliknite na
. Graf zaťaženia a zdvihu sa vykreslí pre obe operácie, ako je znázornené na obr. L3.60.

Graf závislosti zaťaženia od zdvihu pre všetky prevádzkové režimy
Zatvoriť sprievodcu MO
Po dokončení následného spracovania uložte projekt a zatvorte sprievodcu MO kliknutím na tlačidlo „
Zatvoriť“ alebo výberom možnosti „Ukončiť“ v ponuke „Súbor“.
Súvisiace témy:
12.1. 2D Geometry Data Defining
12.2. 2D Geometry Data Editing
15. Movement Controls Settings
20. Inter-Object Data Definition